Pred časom ma zaujal list, ktorý pre neziskovú organizáciu Agentúra ALIA rozoslala firma Fundraising s.r.o. V liste riaditeľka agentúry žiada adresátov o finančnú podporu na zorganizovanie letného tábora pre nepočujúce deti.
List nás sprevádza osudom sluchovo postihnutej Simonky, ktorá sa narodila zdravá, no infekcia ju pripravila o možnosť vnímať zvuky okolo nej. Slová, opisujúce jej príbeh, obtekajú okolo fotografie milého modrookého dievčatka – zjavne Simonky.
Avšak stačí pár minút na internete a zistíte, že fotografie, ktoré majú vo vás vyvolať súcit a spolupatričnosť s osudom postihnutého dieťaťa, sú zakúpené vo fotobanke typu iStockphoto. Nemajú teda s príbehom Simonky či s Agentúrou Alia nič spoločné – pokiaľ teda nerátame ten načúvací prístroj v jej uchu.
To, že organizácia, ktorá pracuje s desiatkami detí nevie použiť jedinú vlastnú fotografiu úplne deklasuje tento direct mail a dáva mu punc vyfabrikovanosti a nedôveryhodnosti. No to firma, ktorá tento “kúsok” vyrábala dozaista musela vedieť…
Čo si o takejto práci fundraisingovej agentúry, ktorá na svojich stránkach informuje, že sú “profesionáli poskytujúci komplexné služby” pomyslieť? Niektorí moji známi či kolegovia z branže by ich nazvali diletantmi, klamármi či podvodníkmi. Ja v prvom rade poľutujem neziskovú organizáciu, ktorá s takouto firmou spolupracuje. A ako označiť túto ich prácu? Podľa môjho názoru ide o neuveriteľné babráctvo!
Autor je spolupracovníkom Slovenského centra fundraisingu
a pracuje ako manažér projektu Easy Giving
v Centre pre filantropiu, n.o.
Leave a Reply